Skalu plnú plameňov
obraciam si v ruke
a tvár bielu od smrti
ako vykúpaná v múke.
Strach ma zahnal na okraj
už je koniec pekným dňom
a spomienky na priateľov
ostali len snom.
Prečo keď je svet štastný
moje srdce trpí
jediné po čom túžim
je byť na váhach smrti.
Plač malých detí
ktoré na srdci majú ranu
nad nimi v divej besnote
supy čakajú na záchranu.
Teplo sa nami prediera
už neroztopí ľad v človeku
nikdy viac neostane
čistý a bez hriechu.
Človek s bezcenným životom
snažil sa raz pomôcť ľuďom
a tento krok
stal sa mu súdom.
Ničil to čo bolo zlom
bral na seba ťarchu iných
z vďaky za to prináleží mu
miesto v hrobe pri nich.
Slzy zmenili sa na kameň
aj rieka stratila svoj tok
kým prešiel jeden deň
on prežil celý rok.
Slaný pocit mojej tváre
keď chytil ma za ruky
a už len pohľad na bolesť
spôsoboval mu muky.
Ach, prečo len šiel
vybral si cestu strát
na ktorej len pomsta
bude jeho kat.
Pre neho vyplačem rieku
ak vráti sa zmenený
nech príde späť
a nebude ranený.
No z ďalekých ciest
prišla len správa
život je ťažký
a to sa stáva.
Stratili krásu kvety
aj Slnko skrylo sa za hory
a posledná cesta
ešte len zabolí.
Už nemá cenu žiť
veď všetko stratilo na kráse
aj hviezdu sú len body
vzdialene belasé.
Smrť zdvihla rúško tajomstva
otvor mi náruč nech sa ti podvolím
buď mojou sestrou
cestu do mňa ti otvorím.
Podám ti ruku
ty vyvedieš ma z tmy
ľudia boli krutými
nastal čas prežiť sny.
Komentáre