Asi každý túži mať po svojom boku niekoho, kto ho pochopí, bude mu vedieť poradiť a pomôže mu z najťažšieho. Nie som výnimka, takéto výnimky sa príliš často nestávajú.
Môj problém tkvie inde. Poznám ľudí, ktorý by mi povedali o sebe všetko, či už preto, že majú veľké ústa, alebo mi z iného dôvodu dôverujú. Sú aj taký, ktorým pomáham a viem o nich dosť. A ešte stále si pamätám na časy, keď som o nich nevedel takmer nič. Necítil som sa príliš dobre, keď prišlo na nejakú reč, iba som ticho pozeral a prikyvoval.
Je pre mňa ťažké rozprávať sa s niekym, koho nepoznám a preto som začal uvažovať, čo asi tak cítia iný, vo vzťahu ku mne.
Hovorím o sebe nerád, ani nie tak o veciach, ktoré som zažil, ale o svojich pocitoch. Zážitky sú pre mňa akosi nepodstatné, aj ten najväčší trapas sa dá slušne prerozprávať, keďežto pocity, tie sú o niečom inom.
Neviem či mám tak rád svoju nedotknuteľnosť a vystupovanie tvrdej skaly, ktorej akoby sa nič nemohlo dotknúť, alebo len nechcem aby o mne niečo ľudia vedeli. Možno to je práve preto, že nemám rád, keď ma niekto rozoberá.
A predsa chcem byť pochopený. Neviem, či niekedy nájdem osbou, ktorej sa zdôverím. Neviem, či to dokážem, alebo nakoniec zvíťazí moja túžba po jedinečnosti a ja radšej ostanem nepochopený, ale akoby sám sebou.
Veď nakoniec, najväčším súperom človeka je on sám.
See who I am
31.01.2007 14:18:10
O tom ako túžim byť pochopený, ale nevyzerá to tak
Komentáre
Nemas rad svoju nedotknutelnost
Tvoja nedotknuteľnosť- to mozno niesi ty -prave to zistujes -ved sa snazis o sebe pisat. Podla mna nedotknutelnost to nieje ani znak jedinecnosti . Nemal by si to povazovat za ukoncene kazdy sa meni, tak radsej zabuni na svoje pomylene charakteristiky- ludia ta mozu ovela viac obohatit ako ty sam. A cez ludi sa mozes aj spoznat:)
Nechcem sa tvárit mudro :) ale chybu asi robis v tom, ze ocakavas pochopenie namiesto toho, aby si sa ty snazil. Kasli na to co si o tebe myslia. Pripisujes im nazorom prilis velku vahu, a pritom ked si uvedomis ake pomylene nazory ludia mavaju... no nieje to vzdy zle len treba vediet rozoznat pravdu.Inak su potrebne:)
"som začal uvažovať, čo asi tak cítia iný, vo vzťahu ku mne."Napriklad ja k tebe citm simpatiu, ale mozno je to len preto ze si mi umoznil pisat k tomu co ma zaujima- ako vidis ludia vecsinou rozmyslaju o sebe.
Pochopenie je nieco ako laska:) Ked nechapes nemozes mat rad.Preto ak chces aby ta ludia chapali musis sa im otvorit- nie chirurgicky:) Ked to u mna nejde hovorim im aby sa pytali-mne to pomaha, clovek ked nieco vyslovi tak sa mu to vyjasni, alebo sa dozvie nieco nove, alebo sa mu ulavi...ale treba vediet komu .
A najlepsie nezištná láska vtedy budes stastny. Rozpravat sa naucis rozpravanim -len sa snaz:) a nech ta neodradzuje nepochopenie. Pocitaj s tym ze ludia su rozny- a medzi nimi spriaznene duše. Kto hlada najde.
trochu mi pripominas mna ..
par ludi ma peekne sklamalo a preto vedia o mne nieco len ludia, teda par ludi, ci skor len traja nieco viac, ako ostatni. jednoducho som zistil, ze ak ludia vedia nieco, hoci co, tak potom spekuluju a vymyslaju. a kedze je tam sem tam aj kusocek pravdy, chytaju sa toho stale dokola .. a tak, ked som prestal rozpravat, zrazu nemaju ani suchu haluzku pod sebou a preto jedine, co im ostava su trapne haluze .. nepodlozene a to sa da potom lahsie, aspon u mna, preklenut ..
aj dnes: "co v pondelok?"
nebudem tu"
"a kde budes"
"mimo tt"
"a v utorok?"
"idem prec na 10 dni"
"a kam?"
"prec .."
.............
a je pokoj :) a to iste plati pri comkolvek .. nech si len trapia hlavicku, aj tak na nic nepridu :)
f.
*
Ako sa to vezme
Felician: aj mňa ľudia sklamali a to viac ako dosť, možno máš pravdu a možno sa len nedokážem preniesť nad to, že časy sa menia a na svete sú aj dobrý ľudia....a možno som strašne naivný, tak veľa možno a tak málo odpovedí.
lu: ostať sám sebou nie je vždy také jednoduché, ale snažím sa.
Veru,buď sám sebou a nikdy nevieš
Ak nie,nič sa nedeje.
Čo iné mi ostáva
aj ja mam taky problem