Filozofia

Prečo
Keď moje oči zažiaria šťastím
Dáš im tvrdú ranu
A zatvoríš ich na dlhý čas

Prečo keď sa ty tešíš
Chcem byť šťastný s tebou
No moja duša odlieta
Do raja samoty

Prečo tvoje slzy prinútia ma plakať
A tvoj hnev vo mne rozprúdi krv
Tvoj smiech mi do žíl vženie sily

Aj tak vo mne vždy ostane smútok
Lebo tvoje slzy nepatria mne
Lebo tvoj hnev sa obracia k mojím nohám
Lebo tá sila zmizne v mojích žilách
Keď sa smeješ zo mňa.

Každým dňom chcem byť tam
Kde tvoje nohy blúdia
No v skutočnosti trpím
Nie pre lásku
Nie pre nenávisť
Ale pre to nič
Čo sa zo mňa stáva
Keď sa stále pýtam
Prečo.