Je mi ľúto,
odchádzam,
strácam krídla v búrke,
no na tom už nezáleží,
som preč.
Bolo ticho,
boli hádky,
rýchlo bežal čas,
opúšťam to ,
čo mal som rád,
a život opúšťa mňa, zas.
Ani slzy nepomohli,
príliš silno tiekla krv,
čo som videl už nezabudnem,
rozmýšľať som mal najprv.
Bral som iným nádej,
aby som žil v miery,
a teraz je peklo to,
kde moja duša mieri.
Vlastnou rukou neváhal som,
siahnuť na krv svoju,
smrť sa trestá smrťou,
ja pridám sa k mŕtvym voju.
Krv mi tečie dole rukou,
vyrýva do nej znamenia,
v tele mojom rozprúdi sa,
silná bolesť pálenia.
Jej pach sa hrnie k nosu,
silnie každou kvapkou,
až teraz prichádzam na to,
že život je vecou,
príliš vratkou.
Žil som aj keď nechcem,
umieram lebo musím,
za všetky viny a smrti,
čo dodnes v sebe dusím.
Je koniec,
klesám na chladnú zem,
s úškrnom na tvári,
zbohom už viac nepoviem.
V pekle ma víta len tma,
a chlad som sám,
keď v tom zrazu svetlo,
krik,
ja vraciam sa k vám.
Komentáre